Čím boli A.I., Shaq a Yao významní okrem výkonov na palubovkách?

23. 09. 2016, 12:00 » Analýzy - Autor: Michal Škubla


(zdroj: Nbasket.cz)
Ako všetci fanúšikovia NBA a basketbalu vedia, tento rok sa okrem iných do Siene slávy dostali aj tri veľké mená histórie a to Shaquille O'Neal, Yao Ming a Allen Iverson. Samozrejme, že všetkých troch si tam vieme predstaviť za ich nespochybniteľné basketbalové kvality i keď pri Yaovi by sa o tom dalo polemizovať, ale v čom ešte spočíval ich prínos pre tento nádherný šport?

Odpoveď je jednoduchá. V marketingu, spropagovaní basketbalu po celom svete, pričom ľudia ho začali brať inak než len ako športové odvetvie. Za éry Billa Russelal, Magica Johnsona či Michaela Jordana, pričom uňho to už bolo na hrane, boli basketbalisti známi hlavne ako športovci a obrovské osobnosti, avšak za čias Shaquille O'Neal, Allen Iverson či Yao Ming sa z basketbalistov začali okrem osobností stávať aj značky. Obrovský podiel na tom má aj Kobe Bryant, ten si však na Sieň slávy ešte pár rokov musí počkať, keďže len teraz skončil s aktívnou kariérou.

Poďme sa postupne pozrieť na všetky tri tieto megahviezdy, ako vyzerala ich kariéra mimo športových paluboviek. Shaqovo rozhodnutie ako voľného agenta v roku 1996 opustiť Orlando Magic síce zďaleka nevyvolalo taký ohlas ako "The Decision" LeBrona Jamesa v roku 2010, avšak aj tak zatienilo otvorenie Letných olympijských hier v Atlante a pozmenilo misky na váhach v NBA. Ako všetci vieme, Shaq vyhral s Lakers tri tituly, ešte jedenkrát sa dostal do finále a toto rozhodnutie sa považuje za najlepšiu akvizíciu voľného agenta v histórii súťaže( uvidíme, či ho prekoná tohtoročná zmena dresu Kevina Duranta).

Shaqovi navyše dokonale vyhovoval štýl života v Los Angeles. Viackrát sa zúčastnil na natáčaniach rôznych filmov, natáčal reklamy, nahrával hip-hopové albumy, stále bol v žiari reflektorov. To bolo napríklad niečo, s čím sa nedokázal počas pôsobenia v Lakers stotožniť jeho nasledovník Dwight Howard. Shaq sa navyše nebál počas rozhovorov spraviť opičky, či zatancovať si break-dance na palubovke. A mnohí z nás si spomenú aj ten pamätný break-dance pred All-Star Game v roku 2009 vo Phoenixe.Keď sa "Big Aristotela", ako znela O'Nealova prezývka, opýtali, prečo to robí, jeho odpoveď bola jednoduchá: "marketing".

„ Po prvé, chcel som svojmu vysokoškolskému profesorovi dokázať, že aj veľkí chlapi majú potenciál predať sa. Po druhé, išlo predsa o prachy, ale taktiež o to, že ma moja mama mohla vidieť v telke a nemuselo to byť len pri nejakom zápase.“

Shaq si ani počas takého významného podujatia ako je vstup do Siene slávy neodpustil zabaviť publikum, keď pomáhal Yao Mingovi dostať sa do špeciálneho saka, ktoré bolo na túto príležitosť určené.

U Yao Minga bola situácia odlišná ako u O'Neala. On ako prvý hráč v histórii bol ako cudzinec draftovaný z prvého miesta a všetkým potreboval dokázať, že to bolo zaslúžené. To sa mu aj podarilo a navyše v Číne tak obrovsky spropagoval basketbal, že mu mnohí súčasní hráči, ale taktiež funkcionári musia byť neskutočne vďační.

Ming však dokázal svoju veľkosť a nemyslím tým len tú fyzickú aj počas svojho prejavu, kedy povedal: „Pri týchto velikánoch, v ktorých spoločnosti sa nachádzam, sa odrazu cítim veľmi malý.“

A do tretice tu máme Allena "Mr.Practice" Iversona. Antihrdinu, ktorý sa stal idolom pre celú jednu generáciu. Svojim neortodoxným raperským štýlom obliekania( roztrhané a široké rifle, voľné tričko a na hlave baseballová šiltovka). Práve on môže za to, že si hip-hop najčastejšie zo všetkých športov spájame práve s basketbalom. Svojim prístupom k tréningom. Svojimi rebelskými spôsobmi. Ale taktiež svojim geniálnym cross-overom, ktorým nachytal nejedného obrancu.

A myslím, že k tejto legende 76ers už viac netreba dodávať, stačí, keď si prečítate jeho odpoveď jednému zámorskému novinárovi: „ Vždy som sa na to pozeral tak. Prečo by nemalo byť cool byť sám sebou? Čo je zlé na tom byť sám sebou so všetkými svojimi pozitívami aj chybami? Máte to predsa od Boha a prečo by ste sa mali za seba hanbiť? Na kurte som chcel byť ako Mike, samozrejme! Kto ním byť nechcel? Ale nechcel som byť ním, nechcel som rozprávať ako on, obliekať sa ako on. Chcel som byť niekým, koho miluje moja mama, moja sestra, moje dievča, moje deti. Milujem svoje dcéry a svojich synov a už sa pomaly dostávajú do veku, kedy čítajú noviny alebo si nájdu nejaké články a videá z mojej minulosti. A ja sa za to nebudem hanbiť, za nič, čo som v živote vykonal. Tak ako sa nebudem hanbiť za ich rozhodnutia, ktoré oni vykonajú vo svojich životoch. Budem ich ľúbiť za to, kým sú. Tak ako ľúbia moji rodičia mňa. Keby som nebol sám sebou, bolo by to previnenie voči nim. Ale ja som v pohode s tým, koho moji rodičia vychovali.“

Svojský Allen Iverson, extravagantný Shaquille O'Neal, ale aj skromný a obrovský Yao Ming. Všetci traja už sú medzi legendami športu, ktorý sa hráva pod deravými košmi. A všetci tam majú zaslúžené miesto, pretože bez nich by súčasná NBA možno vyzerala úplne inak.