Tak čo, Dwight, rozprestrieš krídla v Charlotte?

27. 09. 2017, 14:00 » Komentáře - Autor: Ondrej Herceg


(zdroj: Nbasket.cz)
V určitom čase naháňal strach, rešpekt a zimomriavky hráčom zvyšných 29 mužstiev v lige. Bol najdominantnejším pivotom spomedzi všetkých, považovali ho za toho úplne najlepšieho, pretože každú noc terorizoval obruče súperov a vystavoval ich 120-kilogramovej záťaži. Písali sa roky 2009 – 2012. Niektorí si myslia, že jeho najlepšie obdobie prišlo príliš skoro, druhí zas, že si nedoliečil zranenie chrbta, ktoré ho nečakane zlomilo. Ja sa prikláňam k obom variantom.

Dwight Howard je nespochybniteľne talentovaným basketbalistom, veď nás o tom presviedčal od vstupu do NBA v roku 2004, keď si ho z prvého miesta potiahlo Orlando Magic, aby začalo novú éru, ktorou malo záujem nadviazať na elitné roky Shaqa O'Neala. DH12 Okamžite vlial do žíl fanúšikov Magic dôveru a nádej svetlejších zajtrajškov, možno aj majstrovského titulu. V úvodných dvoch sezónach sa ešte len zoznamoval s ligou, no od tretej do ôsmej už zakaždým doviedol ako líder svoj tím do vyraďovacích bojov. Žiaľ, bez dokráčania na úplný vrchol.

Nadšenie z vtedy najlepšieho centra súťaže bolo obrovské. Magic dúfali, že s osou mužstva, ktorú okrem Supermana tvorili Hedo Turkoglu, Rashard Lewis či Jameer Nelson, dosiahnu spolu veľké veci a do 270-tisícového teplého floridského mesta vrátia po približne jednom desaťročí radosť z basketbalu. V polovici 90. rokov sa o oň postaral Shaq, keď z rovnakého priestoru na ihrisku ako Howard viedol Magic až do finále proti Houstonu, kde napokon padol tesne pod Annapurnou. Shaqa a spol. tam nepustil fenomenálne hrajúci Hakeem Olajuwon.

DH12 napodobnil slávnejšieho O'Neala v roku 2009 po tom, ako Orlando definitívne dozrelo (i keď len na finálovú účasť) a mohlo si merať sily s najlepšími. Geniálne predstavenia Howarda dostávali basketbalový svet do úžasu. Pod košom neprestajne dominoval, utláčal ostatné mužstvá atletickými schopnosťami a úžasným doskakovaním. V play-off na jar spomínaného roku padli na Orlande tri mužstvá – Philadelphia (4-2), v krásnej sérii Boston (4-3) a keď celé osadenstvo počítalo s vytúženým súbojom Kobeho Bryanta proti LeBronovi Jamesovi, tak prišiel Howard a mihnutím pavúčích rúk zmietol akékoľvek nádeje na očakávaný duel legiend sťaby čarodejník predvádza kúzla pred nechápavým publikom s otvorenými ústami.

Aj keď Orlando proti Lakers neuspelo a vo finále muselo pred Kobem Bryantom, namotivovanom a po úspechu bažiacom vodcovi žltých, skloniť hlavu, tak optimizmus bol jednoznačne právoplatný. Lewis mal iba 29 rokov (Turkoglu sa stal súčasťou veľkého trejdu štyroch tímov a zamieril do Toronta, neskôr sa do Orlanda vrátil), Nelson dokonca len 26, rovnako ako Pietrus, JJ Redickom 24 a do tímu pribudla ťažká zbraň – Vince Carter a defenzívny špílmacher Matt Barnes.

Kým Magic pevne verili, že letné zmeny ich posunú o stupienok vyššie, krutý opak bol pravdou. Finále s Lakers zostáva tým najligotavejším úspechom Orlanda v novom tisícročí, aspoň dosiaľ. O rok im Celtics vrátili vo finále konferencie porážku spred minulej sezóny, no a nasledujúce dva ročníky sa skončili v prvom kole play-off. Nálada nebola najideálnejšia, Dwight Howard bol evidentne nespokojný, pretože sa nachádzal v najlepších rokoch kariéry (aspoň vekovo, nik netušil, že tie najšpičkovejšie výkony má už za sebou).

Getting My Zen On ,, #TaiChi Getting 🔒in Mentally 4 #NBA Season #12isBack 💪🏾🙏🏾👊🏾🤙🏾 pic.twitter.com/YD8LZ8fI6l

— Dwight Howard (@DwightHoward) 2. septembra 2017


10. augusta 2012 prišiel okamih, ktorý sa nezadržateľne približoval ako nedávny hurikán Irma v USA. Howardovo prianie bolo vyslyšané a bol vymenený do mesta, kam Shaquille O'Neal zamieril ako voľný hráč – LA Lakers. Ambície kalifornského tímu boli nemalé, formoval sa nový supertím, lenže bol doničený zraneniami, zlým štartom do sezóny, skorou zmenou trénera a ďalšími mnohými nepriaznivými okolnosťami. Howard mal patriť k mužovi číslo dva za Bryantom, lenže túto rolu akosi nedokázal vstrebať. Do tréningového kempu prišiel navyše nedoliečený a tu sa začal jeho pád.

Podkošový dominátor nikdy nevyzeral, že by si s Kobem Bryantom sadol (to sa nepodarilo mnohým hráčom, vyhovieť požiadavkam Bryanta často nebolo ľahké), a hoci tvrdí, že jeho osoba nebola príčinou odchodu z LA, podľa mnohých Howard nevedel predýchať, že Lakers nechcú postaviť tím okolo neho, ale dôveru stále nechávajú Bryantovi.

Situácia v Houstone, kam zamieril potom, sa zopakovala celkom presne. Rolu „go-to guya“ mal James Harden a Howard musel skloniť hlavu pred výbornými výkonmi bradatého spoluhráča. V Lakers vydržal rok, v Houstone tri. Uvädajúcu kariéru mal oživiť v domovskej Atlante, kde mal vyhrať titul, čiže sladký „homecoming“. Nakoniec ostalo len pri Howardových krásnych predstavách a behom jedného roka sa rozplynuli. Behom sezóny sa uňho objavila viditeľná frustrácia, ani v Georgii nebol mužom číslo jeden, no a keď chcel na Twittri debatovať s fanúšikmi, nastala hodina pravdy – Michael Jordan po ňom túžil, tak ho priviedol do Charlotte.

Dwight Howard on having 5 kids with 5 different women: "I should have been more responsible" https://t.co/BS2LCWSXAq pic.twitter.com/Z5bpaSaeYZ

— Complex (@Complex) 19. septembra 2017


Obrodenie v Charlotte?

Keď kutráte po NBA mape a snažíte sa vyňúrať tzv. small-market tímy, jedno z vašich očí vám istotne padne na Charlotte Hornets. Mužstvo, ktorého majiteľom je Michael Jordan, najlepší hráč basketbalovej histórie, neláka finančne zabezpečené médiá, i keď vydáva ročne na platy hráčov neuveriteľných 120 miliónov dolárov. Ak sa pozriete na mená v ňom a tímovú víziu, tak sa musíte zamyslieť, či tá všetka námaha stojí za to.

Otec piatich detí s piatimi rôznymi ženami bude v nadchádzajúcej sezóne najlepšie plateným mužom Charlotte, čo môže naznačiť, že by mal byť (logicky) aj najkvalitnejším hráčom mužstva, rovnako tak aj najväčším bodovým lídrom. Je však v jeho silách vrátiť sa do čias Orlanda, počas ktorých bol pre ligu ozajstným nebezpečím? Vtedy si mohli v NBA hovoriť „Ten Howard je postrach“. Teraz už tento citát tak celkom neplatí, pretože roky pribudli, zranenia ho potrápili, výbušnosť poklesla, renomé sa zhoršilo.

Čo teda Jordan a spol. môžu od večne pozitívne naladeného Dwighta čakať? Priemerné výkony s občasnými zábleskami niekdajšej podkošovej geniality? Prvotriedne a nefalšované obrodenie stále prínosného pivota? Nikto by nebol proti, keby sa na palubovke sčista-jasna zjavil superman Howard a v štatistikách by mu svietili priemery 23 bodov a 14 doskokov. Má niekto nejaké námietky? Ak áno, hláste sa! Ja proti tomuto nápadu teda rozhodne nič nemám a som za.

Najmožnejší scenár

Tie najbláznivejšie režisérske notesy sú často zaplnené poprepletanými a veľmi nereálnymi príbehmi, ktoré by sa v reálnom živote takmer nikdy nemohli udiať. Čo nám napísal charlotteský režisér? To zatiaľ nevieme, ale vieme len to, že dej tohto príbehu sa odohrá 41-krát v Severnej Karolíne a ďalších 41 častí napíšu iné mestá v USA a kanadské Toronto.

Z pohľadu hracieho času je pomerne jednoduché tipovať Howardovu sezónu. Pod košom Hornets nemá výraznejšiu konkurenciu (prepáčte, Cody Zeller a Frank Kaminsky), a preto by si mal odhryznúť najväčšiu časť herného koláča. Druhou otázkou je však herný systém Charlotte, ktorý sa točí hlavne okolo Kembu Walkera. Hornets nemali luxus v podobe bodovo schopného pivota, čo sa príchodom Howarda zmení. 27-ročný point guard nepatrí k elitným asistentom, preto by sa mal na distribúciu lôpt Howardovi podujať predovšetkým všestranný krídelník Nicolas Batum.

Aby nezostal nikto z vás ochudobnený o tip na Howardove čísla – 17.5 PPG, 13.1 RPG, 1.3 BPG. Do akej miery sa dokážem do Dwighta trafiť, ukáže nasledujúcich sedem mesiacov. Myslím si však, že prostredie Charlotte mu pomôže. Má možno poslednú príležitosť ukázať, že je hodný veľkých peňazí. Ak ho nedokáže namotivovať prítomnosť Michaela Jordana, tak potom už asi nič. Dwight, ideš do boja, drž sa!

What happened to Dwight Howard. A story of faith, temptation, shame and hope for renewal, in this week's @SInow: https://t.co/0GVW6FqJJD

— Lee Jenkins (@SI_LeeJenkins) 19. septembra 2017