Kariéra v NBA

Keď v roku 1979 vytrejdovali Cleveland Cavaliers do Los Angeles Lakers okrem iných hráčov a draftových výberov aj prvokolový draftový výber v roku 1982, netušili o čo sa obrali. Cavs totiž v sezóne 1981/82 skončili poslední v lige a právo prvého výberu dostali do ruky Lakers. Jediné, čo potrebovali k potvrdeniu prvého miesta v drafte, bolo vyhrať hod mincou proti San Diegu Clippers. Ten vyhrali a tak si z prvého miesta vybrali práve Jamesa Worthyho. Lakers tak zostávajú a asi aj zostanú jediným tímom v histórii NBA, ktorý vyberal v drafte z prvého miesta, pričom rok predtým vyhral titul.

Napriek tomu, že Lakers mali v tej dobe úspešný tím, tak Worthy si okamžite našiel miesto v zostave a mal vplyv na hru tímu. V roku 1983 zaznamenal 13,4 bodu na zápas a strieľal s úspešnosťou 57,9% z poľa, čo je nováčikovský rekord tímu. Worthy skvele zapadol s jeho rýchlosťou, dynamickosťou, schopnosťou hrať nad obrúčkou a zakončovať obomi rukami do dynamického štýlu hry, ktorý sa nazýval Showtime. Jeho nováčikovská sezóna však nedopadla úplne ideálne, keď si 10.apríla 1983 v zápase proti Phoenixu zlomil nohu, po tom, čo sa snažil do koša dopichnúť nepresnú strelu a vynechal zvyšok základnej časti aj playoff.

V jeho druhej sezóne sa mu vďaka skvelej a efektívnej hre podarilo vytlačiť zo základnej zostavy Jamaala Wilkesa. Lakers v sezóne aj playoff dominovali, keď vo finále však narazili na Boston Celtics. A práve zápas číslo 2, v ktorom urobil Worthy v záverečných sekundách chybu, keď mu prihrávku vystihol Gerald Henderson, ktorá viedla k vyrovnaniu skóre, predĺženiu, ktoré Lakers prehrali a vyrovnaniu skóre na 1:1. Celtics nakoniec vyhrali sériu v siedmich zápasoch.

Big Game James

V roku 1985 sa však Lakers dočkali odplaty a práve v tejto sezóne a najmä playoff sa Worthy definitívne uplatnil ako skvelý hráč do koncoviek. Worthyho 21,5 bodu pri streľbe 62,2% z poľa a najmä skvelý výkon s 23,5 bodmi vo finále proti Celtics ho zaradil medzi najlepších hráčov v lige. Taktiež v roku 1985 sa mu stala udalosť, ktorá ho sprevádzala po zvyšok kariéry. V marci v zápase proti Utahu utrpel zranenie oka, pre ktoré začal nosiť okuliare, ktoré nezložil počas zápasov až do konca kariéry.

Nasledujúca sezóna nedopadla pre Lakers príliš slávne, keď v playoff utrpeli výprask s Houstonom Rockets, avšak bola to prvá zo siedmich sezón v rade, kedy si Worthy zahral All-Star Game. V sezóne 1986/87 si Worthy pripísal 23,5 bodu a bol jedným z kľúčových hráčov tímu, ktorý dokázal bez problémov získať titul a označuje sa ako jeden z najlepších v histórii NBA.

V roku 1988 dokázali Lakers obhájiť titul a stali sa prvým tímom od roku 1969 a Bostonu, ktorému sa to podarilo. Worthy si v priemere pripísal 19,5 bodu a v základnej časti v zápase s Atlantou zaznamenal svoje kariérne maximum 38 bodov. Počas sezóny bolo jasné, že iniciatívu a zodpovednosť musia po Kareemovi Abdulov-Jabbarovi prevzať iní hráči, ktorými boli práve Worthy, point guard Magic Johnson a shooting guard Byron Scott. Počas finálovej série s Detroitom Worthy zaznamenával 22 bodov, 7,4 doskoku a 4,4 asistencie. V zápase číslo 6 si na konto pripísal 28 bodov a 9 doskokov a v zápase číslo 7 dokonca triple-double za 36 bodov, 16 doskokov a 10 asistencii, ktoré mu vyniesli prvú a jedinú cenu MVP finále v jeho kariére, ale taktiež prezývku ,,Big Game James.’’

Nasledujúcu sezónu, ktorá bola poslednou v kariére Kareema Abdul-Jabbara, sa Lakers znovu dostali do finále, avšak Pistons si vychutnali pomstu a zmietli Lakers 4-0 na zápasy. Dôvodom boli aj zranenia Johnsona a Scotta v zápase číslo 3. Worthy však aj napriek neúspechu žiaril vo svojej majstrovskej forme, keď si pripísal na konto 25,5 bodu na zápas vrátane kariérneho maxima 40 bodov v playoff v zápase číslo 4.

Napriek známejším spoluhráčom z obdobia 80.rokov sa Worthy pokladá za jedného z hlavných strojcov úspechov tímu z Los Angeles. Po prehre s Chicagom Bulls vo finále 1991 a nečakanému odchodu Magica Johnsona do dôchodku z dôvodu ochorenia AIDS, Worthy ešte hral za Lakers ďalšie tri sezóny, avšak začal sa na ňom prejavovať vek a začali sa lepiť zranenia. Zranenie členka v playoff 1991 a operácia kolena v roku 1992, ktorá mu ukončila sezónu, spôsobili, že stratil zo svojej výbušnosti a dyamickosti, na ktorej postavil svoju kariéru. Po bolestiach v kolene, ktoré pociťoval počas prípravy na sezónu 94/95, ohlásil James Worthy svoj odchod do basketbalového dôchodku v novembri roku 1994.

,,Big Game James’’ hral v NBA v 926 zápasoch, počas ktorých si na svoje konto pripísal v priemere 17,6 bodu, 5,1 doskoku a 3 asistencie na zápas. Nastúpil v 143 zápasoch playoff, v ktorých zaznamenal 21,1 bodu, 5,2 doskoku a 3,2 asistencie na zápas pri 54,4 úspešnosti streľby z poľa. V 34 zápasoch finále strieľal s 53% úspešnosťou a zaznamenal 22,2 bodu. Je šiestym najlepším strelcom v histórii Lakers(16320), tretím s najvyšším počtom ziskov(1041) a siedmym s najlepším percentom streľby(52,1%). V roku 1996 bol zvolený do najlepšej 50 hráčov v histórii NBA. Do Siene slávy sa dostal až v roku 2003, nie v 2000, kedy bola prvá možnosť ho do nej zvoliť. Jeho dres s číslom 42 visí pri strope Staples Center po boku velikánov ako Jerry West, Magic Johnson, Wilt Chamberlain a spoločne s ďalšími ôsmimi je vyradené a nikto v Lakers ho už nebude môcť používať.