Už môžeme počítať hodiny, kedy sa v Číne rozbehnú majstrovstvá sveta v basketbale, ktoré nám vyplnia čakanie na novú sezónu NBA. Tie sľubujú dramatickosť až do posledných zápasov, keďže jasný favorit na zlato z minulých šampionátov nie je až taký jasný. Obrovské množstvo amerických hviezd sa totiž trénerovi Greggovi Popovichovi z rôznych dôvodov ospravedlnilo a tak majú vyzývatelia ako Srbsko, Grécko či ďalší veľkú šancu zosadiť USA z trónu. Avšak aj bez najväčších superstars bude na šampionáte veľa špičkových hráčov. A na niekoľko z nich sa bližšie pozrieme v tomto článku.

1. Giannis Antetokounmpo

Asi najväčšia hviezda tohtoročného šampionátu pochádza z Grécka. Antetokounmpo je úradujúci MVP NBA a tak bude naňho určite uprená obrovská pozornosť, či dokáže k úspechu doviesť aj svoju reprezentáciu. Svoj klub, Milwaukee Bucks, tento rok doviedol k najlepšej bilancii v základnej časti (60–22) a do finále Východnej konferencie, kde prehrali s neskoršími šampiónmi, Torontom Raptors, 2:4 na zápasy, hoci prvé dva vyhrali. "Greek Freak", ako znie jeho prezývka, sa stal druhým hráčom v histórii Bucks, ktorý vyhral cenu MVP, tretím najmladším víťazom tejto ceny a piatym v histórii, ktorý sa narodil mimo USA.

Jeho reprezentačná kariéra sa skladá z účastí na MS 2014, kde Gréci skončili deviaty a Eurobaskete 2015, kde boli favoritmi na medailu a v skupine nepoznali premožiteľa, no prehrali vo štvrťfinále s neskoršími víťazmi zo Španielska. Antetokounmpo hral aj v kvalifikácii na OH v Riu 2016, no tam Grécko neuspelo, keď prehralo s Chorvátskom. Jeho priemer v 38 reprezentačných štartoch je 9,8 bodu na zápas.

2. Nikola Jokic

Tento srbský dlháň bol vybraný až v 2.kole draftu 2015 zo 41.miesta a myslím si, že už viacero tímov oľutovalo, že si Nikolu Jokica nevybrali do svojho tímu. Urobili tak Denver Nuggets a dnes si mydlia ruky. Jokic ich túto sezónu priviedol k druhému miestu v nabitej Západnej konferencii a do 2.kola playoff, kde nešťastne vypadli s Portlandom TrailBlazers 3:4 na zápasy, pričom v rozhodujúcom siedmom mali výhodu domáceho prostredia. Jokic sa stal len štvrtým hráčom histórie, ktorý zaznamenal triple-double pri svojom debute v playoff. V zápase číslo 1 proti San Antoniu Spurs dal 10 bodov, pridal 14 doskokov a 14 asistencii. V zápase číslo 6 tej istej série nastrieľal 43 bodov, čo je klubový rekord hráča v playoff.

Jokic aj napriek svojmu mladému veku bude kľúčovým hráčom Srbska na turnaji. So svojou krajinou má na konte striebornú medailu z OH v Riu 2016. "Joker" má na nej výrazný podiel hlavne tým, že sa stal MVP kvalifikačného turnaja na spomínanú olympiádu.

3. Jonas Valanciunas

Ďalší v poradí je litovský pivot Jonas Valanciunas. Ten musí určite smútiť, pretože dlhé roky bol pevnou podkošovou oporou Toronta, avšak práve v sezóne, kedy Raptors vyhrali titul, svoj prvý v histórii klubu, bol z Kanady vytrejdovaný do Memphisu Grizzlies.

Napriek tomu, že sezónu nedohral kvôli zraneniu členka, bude svoju krajinu reprezentovať a rád by ju priviedol k ďalšiemu úspechu. Ako mladý vyhral s Litvou MS 2011 do 19 rokov a ME 2010 do 18 rokov. So seniorskou reprezentáciou má zatiaľ dve strieborné medaily z Eurobasketov 2013 a 2015 a určite by rád pridal aj nejakú z Majstrovstiev sveta. Pred piatimi rokmi totiž Litovčanom ušla len tesne, keď skončili štvrtí. Prehrali v Madride súboj s Francúzmi o tretie miesto len o dva body. Valančiunas v tomto zápase zaznamenal 25 bodov a 9 doskokov.

4. Marc Gasol

Práve za mladšieho z gasolovskej bratskej dvojice bol Valančiunas vytrejdovaný do Memphisu. Marc Gasol celú svoju dovtedajšiu kariéru strávil práve u Grizzlies, ale väčší tímový úspech neprišiel, ak nerátame finále Západnej konferencie v roku 2013, kedy prehrali so Spurs 0:4 na zápasy. Gasol bol za kariéru trikrát nominovaný do All-Star Game, raz bol členom All-NBA First Team a raz All-NBA Second Team. Práve v roku 2013 získal cenu pre najlepšieho obrancu sezóny.

Tímové úspechy si však nahrádzal v reprezentácii. So Španielskom získal zlatú medailu na MS 2006 v Japonsku, z EuroBasketov má medailí až 5 a samozrejme nesmieme zabúdať na dve olympijské striebra z Pekingu 2008 a Londýna 2012. Hlavne na tom druhom má veľký podiel, keď vytvoril počas turnaja s bratom Pauom silnú podkošovú dvojicu, ale v samotnom finále si rýchlo urobil tri fauly a musel striedať.

5. Andrew Bogut

Tento 34-ročný austrálsky pivot pochádza z Melbourne a v roku 2005 si ho z 1.miesta do svojich služieb vybrali Milwaukee Bucks. V štáte Winsconsin však nebol až takou hviezdou, akou od neho čakali a tak prišla v roku 2012 výmena, vďaka ktorej sa sťahoval do Kalifornie. V Bay Area vtedy dávali dohromady nový tím a hoci Bogut s jeho históriou zranení bol miernym rizikom, napokon bol veľmi dôležitým stavebným prvkom k vytvoreniu dynastie u Golden State. S Warriors vyhral titul v roku 2015, o rok neskôr sa počas piateho zápasu série s Cavaliers zranil a mnohí fanúšikovia aj analytici tvrdia, že nebyť Bogutovho zranenia, Warriors by neprehrali zvyšné dva zápasy a titul by vyhrali oni. Navyše v lete chceli Golden State do tímu zlákať Kevina Duranta, čo sa im aj podarilo, ale dôsledkom toho musel byť z finančných dôvodov Bogut vytrejdovaný do Dallasu Mavericks. Následne ešte v NBA hral za Lakers a túto sezónu opať za Golden State, keď Warriors opäť prehrali finále.

V národnom tíme hral Bogut za "Boomers", ako prezývajú austrálsky národný tím na troch olympiádach, keď ho z hier v Londýne 2012 vyradilo zranenie. V Riu pred tromi rokmi skončila Austrália na štvrtom mieste. Na jediných Majstrovstvách sveta v 2006, kde Bogut za Austráliu hral, skončili Boomers v osemfinále, keď prehrali s USA.

6. Danilo Gallinari

Šiesty v poradí je šestka draftu z roku 2008, talianske 31-ročné krídlo Danilo Gallinari. Gallinari bol draftovaný New Yorkom Knicks, pričom v "Big Apple" sa ohrial len dva a pol roku, keď bol súčasťou trejdu okolo Carmela Anthonyho. V Nuggets neskôr pôsobil šesť rokov, kým nebol v roku 2017 vytrejdovaný do Los Angeles Clippers. Tam mal tvoriť silnú podkošovú zostavu s Blakeom Griffinom a DeAndrem Jordanom, ale vinou zranení aj odchodov tejto dvojice z klubu tento experiment úplne nevyšiel. Navyše od novej sezóny mení Gallinari zamestnávateľa, keď sa stal súčasťou ďalšieho megatrejdu. Tentokrát ide do Oklahoma City Thunder, pričom opačným smerom sa sťahuje Paul George.

Gallinari so svojou krajinou nedosahuje príliš veľké medzinárodné úspechy, keďže Taliansko nebýva pravidelným účastníkom MS či OH. Naposledy svoju krajinu reprezentoval na EuroBaskete v roku 2015.

7. Luis Scola

Niekoho možno meno Luis Scola v tomto zozname prekvapí, keďže jednak už Scola má 39 rokov a bude skôr taká veteránska podpora argentínskeho tímu a za druhé Scola nikdy nebol tá najväčšia hviezda, ale vždy odviedol pre tím, či už v klube alebo v reprezentácii mimoriadne kvalitné výkony a hlavne bol pri všetkých argentínskych úspechoch, akými sú zlatá medaila z OH v Aténach 2004 či bronz z Pekingu o štyri roky neskôr alebo striebro z MS 2002 v USA. V NBA hrával Scola za Houston, Phoenix, Indianu, Toronto a Brooklyn. Pred piatimi rokmi bol Scola najlepším strelcom Argentíny na turnaji a štvrtým najlepším celkovo s 19,5 bodmi a piatym najlepším doskakovačom turnaja s 8,5 doskokmi na zápas

8. Dennis Schroder

Tento nemecký 25-ročný point guard začínal svoju kariéru v NBA v Atlante Hawks. Najprv robil len náhradníka Jeffovi Teagueovi, avšak po jeho odchode dostal pozíciu v základnej päťke a rátalo sa, že majú Hawks svoj problém na PG na niekoľko rokov vyriešený. Napokon sa však aj z dôvodu príchodu Traea Younga do klubu rozhodli pred sezónou 2018/19 Schrodera vytrejdovať do OKC. Uplynulú sezónu tak robil náhradníka Russellovi Westbrookovi, ktorý však z tímu teraz v lete odišiel do Houstonu a hoci namiesto neho prišiel Chris Paul, nie je isté, že ten v tíme zostane a ak aj áno, určite sa Schroderova dôležitosť pre tím zvýši.

Za nemeckú reprezentáciu odohral dva turnaje EuroBasket, keď sa Nemci v roku 2015 nedostali zo skupiny do vyraďovacej fázy a v roku 2017, kedy bol s 23,2 bodmi najlepším strelcom turnaja a Nemci vypadli v štvrťfinále.

9. Al-Farouq Aminu

Aj tento výber, podobne ako výber Luisa Scolu, môže pôsobiť pomerne prekvapujúco, avšak hoci je Aminu pomerne nenápadným hráčom, ktorý nikdy nebude vynikať v štatistických ukazovateľoch, je výborný obranca a vie byť veľmi dôležitým tímovým hráčom, čo dokázal v New Orleans, ale hlavne posledné roky v Portlande. Navyše, hoci pochádza z Nigérie, vyrastal a chodil na strednú aj na univerzitu v USA, kde mal úspechy.

V roku 2012 hral s Nigériou na Olympijských hrách v Londýne, kde skončili v základnej skupine. V roku 2015 vyhrala Nigéria Majstrovstvá Afriky, pričom Aminu bol zvolený do najlepšej päťky turnaja.

10. Rudy Gobert

Posledným menom v zozname je hviezda Utahu Jazz, Rudy Gobert. Tím zo Salt Lake City si tohto francúzskeho pivota vybral v drafte v roku 2013 z 27.miesta. Gobert je spojený so vzostupom Jazz v posledných sezónach, pričom on sám vyniká hlavne v obrannej činnosti. V sezóne 2016/17 mal najvyšší priemer blokov v lige a v posledných dvoch sezónach vyhral cenu "Defensive Player of the Year". Jazz pravidelne v nabitej Západnej konferencii postupujú do playoff, ale na prienik do konferenčného finále alebo celkového finále stále čakajú.

Za reprezentáciu odohral Gobert EuroBasket v roku 2015, ale aj olympiádu v Riu v roku 2016. Tam Francúzi skončili tretí v základnej skupine a vo štvrťfinále hladko prehrali so Španielskom.